„Pre mňa brand Made in Italy znamená oveľa viac, ako len jednoduché označenie pôvodu,“ hovorí Pasquale Natuzzi a jedným dychom nabáda k ukončeniu vykorisťovania nelegálne zamestnávaných pracovníkov. Natuzzi sa stal prirodzeným lídrom v ochrane značky „Made in Italy“.

Podľa P. Natuzziho veľká väčšina talianskych spoločností rešpektuje pravidlá, investuje do inovácií a dodáva spotrebiteľom skutočnú hodnotu. Tvrdí, že: „Náš priemysel je vedený mnohými malými a veľkými hráčmi, ktorých hlboko rešpektujeme a ktorí zdieľajú rovnaké hodnoty integrity a udržateľnosti ako značka Natuzzi. Bohužiaľ, stále existuje ešte niekoľko spoločností, ktoré sa snažia využiť nedostatok kontrol. S podporou médií budeme pokračovať v sledovaní toho, kto bude používať triky na zníženie cien bez dodržiavania zákonov a ľudských práv, pretože naši aj globálni spotrebitelia očakávajú inováciu a potvrdzovanie kvality značky Made in Italy.“

Avšak séria smutných udalostí, akými sú požiare fabrík, skladov veľkoobchodných distribútorov a úmrtia zamestnaných cudzincov, ktoré prebehli za posledných cca 10 rokov v Taliansku, nasmerovala pozornosť verejnosti na jedno zo špinavých výrobných tajomstiev v Taliansku. To následne vyvolalo pobúrenie nad podmienkami zamestnávania nelegálnych prisťahovalcov, ako lacnej pracovnej sily.

V Taliansku je jedna z najvyšších koncentrácií čínskych prisťahovalcov. Napríklad v meste Prato, s celkovou populáciou 200 000 obyvateľov, kde v roku 2014 v továrni na odevy zahynulo v plameňoch sedem čínskych pracovníkov, žije od 15 do 25 000 nelegálnych prisťahovalcov. Inšpekcia vykonaná miestnymi úradmi zistila, že v tejto továrni neboli uplatňované základné bezpečnostné opatrenia a pracovné predpisy. Chudobní ľudia boli považovaní za otrokov, pracovali deň a noc za zamknutými dverami, za nízke mzdy. V celom Taliansku sa nachádza viac ako 4 000 podnikov vo vlastníctve Číňanov.

„Tento ekonomický model vedie k vzniku celého výrobného reťazca, ktorý je čiastočne alebo úplne nezákonný a veľmi poškodzuje našu krajinu, pretože iniciuje ničivý začarovaný cyklus,“ napísal Natuzzi. „Po prvé – pretože ruší pridanú hodnotu označenia Made in Italy. Po druhé – pretože zvyšuje daňové úniky a obchádza systém sociálnych príspevkov. Po tretie – pretože nečestne deformuje objemy a podiely na trhu čestným spoločnostiam a to vedie k ich slabšej kondícii a následnému prepúšťaniu svojich pracovníkov.“

Po dlhú dobu množstvo firiem takto úplne outsourcovalo svoju produkciu. Tým, že trvale alebo dočasne prepúšťali pracovníkov, dokázali ponúknuť ceny, ktoré sú oveľa nižšie ako štandardné priemyselné náklady. Môže sa to javiť ako legálny obchodný model, ale v skutočnosti je založený na nezákonnosti. Ponúknuť produkty za tak nízke ceny, znamená takmer vždy to, že zamestnanci pracujú nelegálne, a to z hľadiska bezpečnosti aj platenia daní. Pasquale Natuzzi začal poukazovať na daňové straty, ktoré sa vyskytujú u nelegálnych pracovníkov, ako aj na samotné poškodzovanie značky Made in Italy.

Vždy, keď Pasquale Natuzzi počul správu o ďalšej tragédii, využil svoj vplyv a apeloval na najvyšších predstaviteľov Talianska, aby zvýšili úsilie o ochranu práv pracovníkov a ukončili toto neudržateľné a nezákonné vykorisťovanie. Bola to príležitosť preukázať zmysel pre spoločenskú zodpovednosť a ochotu bojovať proti nelegálnej ekonomike, poháňanej nekalou súťažou, definovanej ako nová forma otroctva.

Skupina Natuzzi naďalej podporuje úsilie o zvyšovanie povedomia o nelegálnych pracovníkoch a ich zneužívaní v neštandardných životných podmienkach. Poukazuje na rozdiely medzi výrobcami, ktorí vyrábajú poctivo a tými, ktorí nedodržujú zákon. Natuzzi dúfa, že spotrebitelia pri každom nákupe nábytku o tom začnú premýšľať. „Spotrebitelia už nechcú byť klamaní,“ povedal. „Budeme ich naďalej varovať, že za mnohými výrobkami, ktoré sú ponúkané za výhodné ceny a prezentované ako produkty vyrobené v Taliansku, stojí bezprávie, vykorisťovanie a utrpenie.”